184/1999 Z.z.
Zákon NR SR z 10. júla 1999
o používaní jazykov národnostných menšín
Národná rada Slovenskej republiky,
vychádzajúc z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,
rešpektujúc ochranu a rozvoj základných práv a slobôd obcanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,
prihliadajúc na doteraz existujúce platné zákony upravujúce používanie jazykov národnostných menšín,
uznávajúc a ocenujúc význam materinských jazykov obcanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, ako prejav kultúrneho bohatstva štátu,
majúc na zreteli vytvorenie demokratickej, tolerantnej a prosperujúcej spolocnosti v podmienkach integrujúceho sa Európskeho spolocenstva,
uvedomujúc si, že slovenský jazyk je štátnym jazykom Slovenskej republiky a je želatelné ustanovit používanie jazykov obcanov Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine,
uzniesla sa na tomto zákone:
§ 1
Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo okrem štátneho jazyka1 používat jazyk národnostnej menšiny (dalej len “jazyk menšiny”). Úcelom tohto zákona je ustanovit v nadväznosti na osobitné zákony2 pravidlá používania jazyka menšiny aj v úradnom styku.
§ 2
(1) Ak obcania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podla posledného scítania obyvatelov v obci najmenej 20% obyvatelstva, môžu v tejto obci používat v úradnom styku jazyk menšiny.
(2) Zoznam obcí podla odseku 1 ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(3) Obcan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo podávat písomné podania orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy (dalej len “orgán verejnej správy”) v obci podla odseku 1 aj v jazyku menšiny. Orgán verejnej správy v obci podla odseku 1 poskytne odpoved okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou verejných listín.
(4) Rozhodnutie orgánu verejnej správy v správnom konaní3 v obci podla odseku 1 sa na požiadanie vydáva okrem štátneho jazyka v rovnopise aj v jazyku menšiny. V pochybnostiach je rozhodujúci text rozhodnutia v štátnom jazyku.
(5) Oznacenie orgánu verejnej správy umiestnené na budovách sa v obci podla odseku 1 uvádza aj v jazyku menšiny.
(6) Orgán územnej samosprávy v obci podla odseku 1 poskytuje obcanom úradné formuláre vydané v rozsahu ich pôsobnosti v štátnom jazyku a na požiadanie aj v jazyku menšiny.
§ 3
(1) Rokovanie orgánu územnej samosprávy v obci podla § 2 ods. 1 sa môže uskutocnovat aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní.
(2) Kronika obce podla § 2 ods. 1 sa môže viest aj v jazyku menšiny.
(3) Poslanec obecného zastupitelstva v obci podla § 2 ods. 1 má právo používat na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmocenie zabezpecí obec.
§ 4
(1) Obec podla § 2 ods. 1 môže na svojom území oznacovat ulice a iné miestne geografické znacenia aj v jazyku menšiny.
(2) V obci podla § 2 ods. 1 sa dôležité informácie, najmä výstražné, upozornujúce a zdravotnícke, uvádzajú na miestach prístupných pre verejnost okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.
(3) Orgán verejnej správy v rámci svojej pôsobnosti v obci podla § 2 ods. 1 zabezpecuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku menšiny.
§ 5
(1) Právo používat jazyk menšiny v konaní pred súdmi a v iných oblastiach upravujú osobitné zákony.2
(2) Ustanovenie § 2 ods. 1 sa nevztahuje na oblast predškolskej výchovy, základných škôl, stredných škôl a kultúry. Používanie jazyka menšiny v týchto oblastiach upravujú osobitné zákony.4
§ 6
Pri uplatnovaní tohto zákona platí, že používanie ceského jazyka v úradnom styku splna požiadavku základnej zrozumitelnosti so štátnym jazykom, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
§ 7
(1) Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používat v úradnom styku štátny jazyk1 a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými zákonmi môžu použit aj jazyk menšiny. Orgán verejnej správy a jeho zamestnanci nie sú povinní ovládat jazyk menšiny.
(2) Orgán verejnej správy v obci podla § 2 ods. 1 je povinný vytvárat podmienky na používanie jazyka menšiny podla tohto zákona a osobitných zákonov. 4
§ 8
Zrušuje sa § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
§ 9
Tento zákon nadobúda úcinnost 1. septembra 1999.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1 § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
2 Napríklad § 18 Obcianskeho súdneho poriadku, § 2 ods. 14 zákona c. 141/ 1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /trestný poriadok/, § 7 ods.3 zákona c. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, § 16 a § 19 ods.3 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 154/1994 Z. z. o matrikách, § 1 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 191/1994 Z. z. o oznacovaní obcí v jazyku národnostných menšín, § 5 ods.2 zákona Slovenskej národnej rady c. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, § 3 ods.3 zákona Slovenskej národnej rady c. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, § 5 ods. 1 písm. e/ zákona c. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spolocností, § 2 ods. 8 zákona c. 212/1997 Z. z. o povinných výtlackoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.
3 Zákon c. 71/1967 Zb. o správnom konaní /správny poriadok/ v znení neskorších predpisov.
2 Napríklad § 18 Obcianskeho súdneho poriadku, § 2 ods. 14 zákona c. 141/ 1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /trestný poriadok/, § 7 ods.3 zákona c. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch, § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, § 16 a § 19 ods.3 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 154/1994 Z. z. o matrikách, § 1 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 191/1994 Z. z. o oznacovaní obcí v jazyku národnostných menšín, § 5 ods.2 zákona Slovenskej národnej rady c. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase, § 3 ods.3 zákona Slovenskej národnej rady c. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii, § 5 ods. 1 písm. e/ zákona c. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spolocností, § 2 ods. 8 zákona c. 212/1997 Z. z. o povinných výtlackoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.
4 Napríklad § 3 ods. 1 a § 3a zákona c. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky c. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 222/1996
1 § 1 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky c. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
4
Napríklad § 3 ods. 1 a § 3a zákona c. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných
škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky c. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky c. 222/1996
Source: Legislation on culture and media, website of the Slovak Ministry of Culture
http://www.culture.gov.sk/
